História

 Námestovo vzniklo v roku 1557 ako sedliacka osada Námestowje založená na valašskom práve, patrila oravskému panstvu a spravovali ju dediční richtári. Od 18.storočia v obci prekvitalo pláteníctvo, ovčiarstvo, kožušníctvo, mangľovne a garbiarne. V roku 1776 udelila Mária Terézia Námestovu štatút mestečka a jarmočné právo. V roku 1777 sa Námestovo stalo sídlom slúžnovského okresu a centrom hornej Oravy, v roku 1178 malo 991 obyvateľov, ktorí sa živili väčšinou remeslom (najmä pláteníctvom), poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. Neskôr tu postavili dve píly, niekoľko vodných mlynov a tehelňu. V období ČSR sa v Námestove konali veľké trhy, jarmoky a rozvíjali sa remeslá, hlavne kožušníctvo, remenárstvo, garbiarstvo a pltníctvo. Pri ščítaní obyvateľstva v roku 1930 sa prihlásilo 92,2 % obyvateľstva k národnosti československej, 5,3 % k národnosti židovskej a zvyšok k iným národnostiam. V obci bývylo 1 473 katolíkov, 125 židov, 10 evanjelikov a 22 osôbiného vierovyznania. Mestečko v roku 1943 zasiahol požiar, ktorý spôsobil značné škody.

Z dejín židovskej náboženskej obce. Presné údaje o príchode prvých židovských obyvateľov do Námestova nemáme k dispozícii. Podľa dobových svedectiev a dokumentov v roku 1768 bývali židia v 13 obciach Oravskej stolice. Začiatky židovského osídlenia Námestova sa datujú do 80. Rokov 18. Storočia, keď začali oravskí hradní páni pranajímať židom regálne práva (išlo o krčmy, pálenice, obchod s voskom, sviecami a mäsom). Na Oravu prišlo veľa židovských rodín, najmä zo susednej Haliče. V roku 1785 postavili modlitebňu a v roku 1791 bola obec sídlom rabinátu a židovského matričného úradu pre celú Oravu. Na trhy a jarmoky prichádzalo do Námestova mnoho židovských obchodníkov a trhovcov, počet židovského obyvateľstva sa však zvyšoval veľmi pomaly. Výrazný nárast bol zaznamenaný v 20. rokoch 19. storočia išlo predovšetkým o ďalších prisťahovalcov z Halíče a zo susedných obcí. Samostatná náboženská obec bola v Námestove založená okolo roku 1830. Vlastnila modlitebňu, cintorín, mikve a cheder. Na židovskom cintoríne mimo obce, kde pochovávali svojich zosnulých židia zo širokého okolia, sa našli náhrobné kamene zo začiatku 19. Storočia upravené podľa vzoru náhrobníkov v Poľsku. Náboženská obec v Námestove podliehala rabinátu v Dolnom Kubíne, na čele ktorého stál do roku 1846 Akiva Steihardt, učenec a znalec Talmudu. V polovici 19. Storočia registrovali v Námestove asi 200 osôb židovského vierovyznania. Židovská náboženská obec otvorila v tom čase ľudovú školu a nemeckým vyučovacím jazykom. Spolok CHEVRA KADIŠA vykonával pohrebné obrady, udržiaval cintorín a spolu so SPOLKOM ŽIDOVSKÝCH ŽIEN a ďalšími spolkami sa venoval aj charitatívnej činnosti. Po rozkole medzi náboženskými obcami v Uhorsku na prelome rokov 1868/69 sa židovská komunita pripojila k ortodoxnému smeru. V 60. Rokoch 19. Storočia mali židia V Námestove vlastný rabinát, do kompetencie ktorého patrili židia z celej hornej Oravy. Prvým rabínom bol Herman deutsch a jeho následovníkom Šmaja Lőwy. V rokoch 1866 – 1920 vykonával funkciu rabína významný duchovný Dov Ber (Bernát) Dušinský (1838 – 1922). Založil v Námestove ješivu. Koncom 19. Storočia dosiahol počet židovského obyvateľstva svoje historické maximum, približne 300 osôb. V nasledujúcich rokoch však nastal prudký a trvalý pokles v dôsledku migrácie mladých do väčších miest. Pred prvou svetovou vojnou mala komunita už len 150 členov. Na čele stál Dr. Ľudovít Kufler, jeho zástupcom bol Jozef Kemer. Židovská náboženská obec vlastnila synagógu, bet midraš, cintorín, mikve, jatky na výsek kóšer mäsa a 5–triednu židovskú ľudovú školu s maďarským a nemeckým vyučovacím jazykom. Z Námestova pochádza niekoľko známych židovských osobností. Dr. Hugo Roth (1890-1987), lekár, gynekológ, autor niekoľkých lekárskych diel preložených do viacerých jazykov, významný kultúrny pracovník, básnik a prozaik, šíriteľ slovenskej kultúry medzi židovským obyvateľstvom, jeden zo zakladateľov a dlhoročný predseda Spolku Slovákov – židov. Dr. Viktor Stein, prezident organizácie náboženských obcí JEŠURUN na Slovensku, syn lekára Dr. Félixa Steina z Námestova. Dr. Armin Dušinský, hlavný rabín v trnave a Michal Dušinský hlavný rabín v meste Rákospalota v Maďarskum syn Dova Bera (Bernáta) Dušinského.

Židovská náboženská obec v medzivojnovom období. Po prvej svetovej vojne bývalo v Námestove 135 židov. Židovskú náboženskú obec tvorilo približne 100 rodín platiacich cirkevnú daň, boli väčšinou z okolitých dedín. Na čele stál Dr. Markus Tomašof, okresný lekár a člen školskej komisie miestneho zastupiteľstva. Po smrti rabína Dova Bera (Bernáta) Dušinského v roku 1922 sa hlavným rabínom stal Jozef Reich. Predsedom náboženskej obce bol Dr. Weiss. Židosvská náboženská obec naďalej udržiavala svoje kultové objekty a 5-triednu ľudovú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Charitatívne spolky CHEVRA KADIŠA, SPOLOK ŽIDOVSKÝCH ŽIEN, CHEVRAT CEDAKA a BIKUR CHOLIM sa starali o odkázaných členov komunity. Židia bývali v 20 z celkového počtu 26 oncí okresu Námestovo. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa židov prihlásilo k nárosnosti židovskej a zvyšok k národnosti československej. V tomto období bola v Námestove založená aj pobočka sionistického hnutia a pôsobilo tu niekoľko sionistických mládežníckych skupín. Venovali sa šíreniu myšlienky sionizmu a organizovali zbierky pre Židovský národný fond v Palestíne. Teleovýchovná jednota MAKABI vyvýjala okrem športovej aj spoločenskú činnosť. Židovská strana získala v komunálnych voľbách v roku 1928 dva mandáty do mestského zastupiteľstva. V medzivojnovom období sa zvýšila účasť židovského obyvateľstva na spoločenskom a hospodárskom živote obce. Židia vlastnili 15 podnikov Úverovú banku. Riaditeľom banky bol Filip Neumann. V Námestove pracovali dvaja židovskí lekári, dvaja advokáti a lekárnik.

Obdobie holokaustu.Po vyhlásení autonómie Slovenska deportovali 6. Novembra 1938 z Námestova a okolia 33 židov bez domovskej príslušnosti na územie pripojené k Maďarsku. Po niekoľkotýždňovom pobyte vo veľmi zlých zdravotných a hygienických podmienkách dostali viacerí z nich povolenie na návrat. V decembri 1938 zakázali činnosť židovskej strany a neskôr ju rozpustili. Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 mala židovská obec v Námestove asi 120 členov. Jej predsedom bol DR. Weiss a po ňom Dr. B. Grünwald. Rabín Jozef Reich zostal vo funkcii až do roku 1942, kedy ho aj s rodinou odvliekli do tábora smrti. Źidovské organizácie a spolky okrem náboženskej ovce boli rozpustené. Namiesto nich bola v roku 1940 zriadená Ústredňa Židov. Za okresného dôverníka bol dosadený Vojtecg Kufler. Množili sa prejavy antisemitizmu a zavádzali sa protižidovské opatrenia. V školskom roku 1940/41 po vylúčení židovských žiakov z verejných škôl zriadila náboženská obec v Námestove 8-triednu školu. V priebehu roku 1941 bola väčšina židovských podnikov s ročným obratom 7 miliónov korún zlikvidovaná. Sedem väčších podnikov bolo arizovaných. Mnoho židovských rodín zostalo bez existenčných možností a prežívali len vďaka podpore  svojich súkmeňovcov. Deportácia židovského obyvateľstva z Námestova a okolia sa začala koncom marca 1942. Medzi prvými boli odvlečení mladí muži do tábora v Žiline 27. marca 1942 deportovaní do koncentračného tábora Majdanek v obsadenom Poľsku. O niekoľko dní neskôr odvliekli miestni gardisti viacero dievčat a mladých žien do zberného tábora v Poprade a 3.apríla 1942 ich deportovali do tábora smtri Osvienčim. Deportácie celých rodín prebiehali začiatkom júna 1942. Približne 80 židov z Námestova a okolia sústredili 2. Júna 1942 a cez zberný tábor v Žiline ich deportovali 6.júna do táborov v lublinskej oblasti v Poľsku. V letných mesiacoch roku 1942 bolo odvlečených viacero židov do zberného tábora v Žiline a deportovaných do Osvienčimu. V deportačnej vlne roku 1942 bolo vysídlených z okresu Námestovo približne 85 % židovského obyvateľstva. Zostalo tu iba 42 židov dočasne chránených výnimkami. Vo februári 1944 registrovali v Námestove 21 osôb židovského vierovyznania, ktorí boli držiteľmi výnimiek. Po vypuknutí SNP Námestovo obsadilo nemecké vojsko. Začiatkom septembra 1944 sa usadila v obci osobitná jednotka nacistickej bezpečnostnej polície (SiPo), ktorá mala za úlohu likvidovať židov a protifašistických bojovníkov. V novembri 1944 zavraždili členovia tejto jednotky viac ako 10 židov, medzi nimi 3-člennú rodinu Kleinovcov z Námestova aďalších, ktorí sa ukrývali na okolí. Väčšiu skupinu židov z Námestova a okolia odvliekli nacisti do Ružomberka. Ich osud nie je známy.

Po oslobodení.Po oslobodení sa vrátilo do Námestova niekoľko preživších. Na krátky čas obnovili náboženskú obec a tiež pobočku sionistického hnutia pod vedením Jozefa Foltyna. V roku 1949 sa väčšina vysťahovala do Izraela, alebo do väčších miest. Židovská náboženská obec zanikla.

Citované z Encyklopedie zidovskych nabozenskych obci – II.zvazok ,Vydalo: SNM – MŽK,  edicia Judaica Slovaca, Vydanie prve, rok vydania 2010,  zostavil a z hebrejskeho originalu prelozil Robert J. Büchler

Už koncom 17. Storočia nájdeme na Orave židov, ktorých obyvateľstvo prijalo s radosťou, lebo priviezli so sebou z Čiech a Moravy to neexiszujúce výrobky, ako sklom porcelán, železný a kovový tovar, ako aj jemné látky atď. Židia sa v Námestove pomerne rýchlo udomácnili, žijúc na hlavnej trase vedúcej do Poľska, spoznali ihneď výhodnú polihu svojho domova a so zdravým obchodným citom začali sa zaoberať rôznymi odvetviami obchodu. Nie div, že v krátkej dobe sa finančne zmohli a založili si Chevru kadišu, potom aj náboženskú obec. Na cintoríne nájdeme mnoho náhrobných kameňov zo začiatku 19. Storočia. Roku 1851 Námestovo mali už 176 židovských obyvateľov. Vtedy mali aj vlastný chrám, kúpeľ a školu. Roku 1868 sa pripojili k ortodoxému smeru. Nezachovali sa žiadne záznamy o tom, kedy sa stala náboženská obec sídlom samostatného rabinátu. Jej prvým rabínom bol Rwi HIRSCH DEUTSCH, ktorý sa narodil roku 1828. Po ňom zastával túto funkciu ŠMAJA LÉVI a roku 1889 B. DUSCHINSKÝ . Posledným rabínom bol roku 1940 JOZEF REICH. Zahynul v koncentračnom tábore. Predsedom bol Dr. WEISZ. Roku 1930 žilo v Námestove 125 židov, po vojne sa jeden, alebo dvaja, ale nezostali tu bývyť. Zostal len cintorín, aj ten čiastočne. Tá časť obce židovské domy, sa dostala pod vodu Oravskej priehrady. Cintorín Asi   vo vzdialenosti 700 m od obce, na brehu prihrady, nájdeme zachovanú časť židovského cintorína. Po ohrade zostali len stopy. Jeho rozmery sú 100 x 45 m. Terén je vodorovný. Veľká väčšina náhrobných pomníkov je zvalená, na okraji jazera ležiace sú porozhadzované astále ich podomieľa voda.  Blízko vody sa tiahnu hroby smerom od severu na juh a ostatné z východu na západ.  V radoch sú muži a ženy pochovaní zmiešane. Nápisy na pomníkoch sú viazjazyčné. Pomníky sú celkovo pekné.

Figurálne pomníky zobrazujú hlavne jedného, alebo dva levy v najrozličnejších polohách. Tu sa nachádza druhý pomník na slovensku, na ktorom je zobrazená ľudská postava. Dvaja muži nesú na pleciach truhli. Tento malý relief ja na hornej časti ozdobený po oboch stranách vázami a kvetmi, nad ktorými je hviezda.

Citované z knihy: Eugen BÁRKANY - Ľudovit DOJČ Židovské náboženske obce na Slovensku Vydavateľstvo Vesna Bratislava 1991